Kráľovský Chlmec – srdce Medzibodrožia.

Pomenovanie nevzniklo na základe emócií, ale vychádza z faktov, lebo mesto z hľadiska zemepisného leží v srdci Medzibodrožia. Od dávnych čias je oficiálnym centrom regiónu, ktoré obklopujú tri rieky.
Mesto ležiace pod niekdajšou sopkou tvárou obrátenou na východ sa vyvyšuje z okolitej nížiny. Súčasnú tvár mesta charakterizuje určitá dvojitosť. Zachovala sa atmosféra uličiek a staré budovy niekdajšieho okresného centra : rímsko katolícky kostol v barokovom štýle, ruiny Csonkaváru z obdobia renesancie, kaštiel Lorántffyovej, neogotický reformovaný kostol, synagóga v klasicistickom štýle, ekletické komplexum budov na križovatke ulíc Majlátha a Rákócziho. Na strane druhej architektonické snahy posledných desaťročí minulého storočia – monotónne obytné bloky.
Kráľovský Chlmec je najväčšou osadlosťou regiónu, počet obyvateľov presahuje osemtisíc. Je centrom viacerých úradov a inštitúcií regionálneho charakteru, na území mesta sa nachádza viac škôl, zdravotnícke centrum a útvary poskytujúce rôzne služby.
Kultúrny život mesta charakterizuje množstvo divadelných, hudobných a výtvarných podujatí. Z hľadiska histórie hospodárstva mesto a okolie charakterizovalo poľnohospodárstvo, v rámci ktorého sa sústreďovala na pestovanie viniča, zeleniny a ovocia. Pestovateľská činnosť vyžadovala rozvoj malých závodov a služieb, väčšie priemyselné útvary v regióne nevznikli.
Blízkosť trojhraničia môže byť pre mesto užitočná, táto geopolitická výhoda v rámci Európskej únie otvára ďalšie dlhodobé možnosti v rozvoji. V záujme rozvoja poľnohospodárstva, priemyslu, služieb a cestovného ruchu v budúcnosti je žiadúca spolupráca mesta, regiónu Medzibodrožie, blízkych miest a mikroregiónoch v okolitých štátoch.
Mesto Kráľovský Chlmec nebolo slobodným kráľovským mestom, ale veľmi skoro – podľa známych dokladov najneskôr v roku 1461 – získalo štatút zemepánskeho mesta (oppidum), ktorého privilégiá boli menšie v porovnaní so slobodným kráľovským mestom, ale zabezpečilo určitú nadradenosť nad ostatnými osadlenosťami.
Erb mesta patrí do radu historických erbov. Prvý odtlačok sa objavil iba v roku 1561, ale jeho gotický štýl potvrdzuje, že originálna podoba vznikla v 15. storočí, keď v dokumentoch používajú výraz „Oppidum de Helmecz“ (zemepánske mesto).
O skoršom pôvode erbu svedčí aj fakt, že nápis odpisu je chybný – autor odpisu buď nevedel prečítať opotrebovaný dokument, alebo nepoznal dobre súdobý oficiálny latinský jazyk a takým spôsobom použil výraz HOSPITUM namiesto OPPIDUM. Dnešná podoba oficiálne evidovaného erbu mesta : na striebornom štíte červený strapec hrozna obvinutý zelenými úponkami. Oficiálna vlajka mesta bola vytvorená zo súhlasom Heraldistickej komisie Ministerstva vnútra SR. Obsahuje farby erbu v poradí : červená – zelená – biela – zelená – červená.
Mesto leží v juhovýchodnej časti Slovenskej republiky v regióne Medzibodrožie, ktoré obklopujú rieky Tisa, Bodrog a Latorica, ako aj z juhu hranica s Maďarskou republikou a z východu hranica s Ukrajinou.
Mesto je prirodzeným centrom Medzibodrožia, čoho dôkazom je, že v roku 1960 bolo okresným mestom a do roku 1996 centrom celého obvodu. Aj v súčasnosti je dôležitým strediskom diania, predovšetkým svojimi školami, zdravotníctvom, inštitúciami a službami.
Samotné mesto leží v lone Chlmeckých kopcoch. Má vyše 8 000 obyvateľov, z ktorých 80% tvoria občania maďarskej národnosti, ostatní sa hlásia k slovenskej alebo inej národnosti.
Z hľadiska vierovyznania je najviac rímsko katolíkov, nasledujú reformovaní a grécko katolícky veriaci.
Katastrálne územie mesta tvorí 2 381 ha, z toho 107 ha ornej pôdy, 143 ha viníc a ostatok tvoria lúky, pasienky a lesy.

História hradu

Zrúcanina "Csonkavár"

Hradný kaštieľ – castellum – v Kráľovskom Chlmci, bol postavený veľmožom Petrom Perényim po moháčskej bitke, ktorá sa konala v roku 1526. Po tomto roku, Perényi, ktorý prežil bitku ako mladý strážca koruny, postupne ovládol majetky hlavy rodiny Pálóczy, ktorý v tejto bitke padol a v rámci toho aj zemepanské mestečko (oppidum) Kráľovský Chlmec. Prvé známe písomné zmienky sú zo začiatku rokov 1530, kedy sa spomína ako hradný kaštieľ Petra Perényiho. Nie je známe, že by zohral nejakú historickú úlohu, iba vieme to, že na základe 46§ Uhorského zákonníka (Corpus Juris Hungariae) z roku 1548, kedy Péter Perényi umiera, sa nariaďuje zbúranie hradného kaštieľa, nakoľko majiteľ bol na strane protihabsburgského kráľa – Jána Zápoľského. Uvedené rozhodnutie sa mohlo realizovať iba po roku 1558, kedy hornouhorský generál Imrich Telekessy, vypudil z územia Medzibodrožia potomka Perényiho – Gabriela. Odvtedy hradný kaštieľ, ktorý bol postavený z miestneho materiálu, t.j. andezitového lomového kameňa – pustol a časť kameňov bola použitá na iné zemepanské stavby. Dnes sa zachovali iba zvyšky dvoch múrov obytnej veže a nepatrné zvyšky obvodového muriva. Miestna tradícia spomína tieto ruiny pod názvom "Csonkavár" (čítaj "Čonkavár"), čo znamená "okyptený hrad".